Novinky
»Asar pridal Narodenie, fantasy poviedku, ktora sa cita jednym dychom
»M pridal Metafora života, sériu veľmi neordinárnych básní
»M pridal OKAMIHY, sériu poviedok, ktoré stoja za prečítanie
»Broy pridal Mala som ťa rada, mierne transsexuálnu báseň
» Broy pridal Druhý diel, pokračovanie "príbehu" Milodar
M
Metafora života
Dva roky samoty vlečú sa pomaly
sedím uprostred davu akoby
som sem patril
a márnil.
Premárnil by som všetok čas
našiel dobro v nás
to by stačilo.
Ja však nedokážem zabudnúť
a nitky pretrhnúť
zúfalo.
Bojím sa žiť takto ďalej
sa do dierky malej
skryjem.
Raz sa to však dúfam zlepší
epitaf si menší
vryjem.
Strasť a nádej
Na zemi spútaný
okovami života
nemý a zúfalý
v srdci len temnota.
Väzenie vysokých stien
je mojím osudom
nechcem tisíc žien
len jednu s úsmevom.
Skutočnú lásku len
nie málo, nie priveľa
zhmotniť sladký sen
nie túžbu, no motýľa.
Výčitky
Keď sa stratí aj posledná výčitka
spoznáte, že prišiel čas
bez strachu a výkrikov svedomia
spokojne spravíte, čo malo sa stať
Nezáleží na tom ako dlho to potrvá
či budete čakať roky, či sekundu len
pokiaľ tu bude dôvod akokoľvek malý
nebude nádej na únik
Preto každý z nás čo chce poraziť svedomie
narazí na tvrdú bariéru vlastných výčitiek
ktoré mu budú brániť v konaní
v ktorom by zúfalstvo malo premiéru
Nie je to však nekonečná cesta
aj táto ako mnohé iné
skončí sa skôr ako by sme možno chceli
a ani nádej ani strach
nepomôžu z okov života.
Zvyšky osobnosti
Básne o smrti, živote
to jediné mi ostalo.
Stratený bez lásky v temnote,
kde i šťastie skonalo.
Neprosím o vykúpenie,
nekričím o záchranu.
Znášam trpko poníženie
v pachu mŕtvolného závanu.
Putoval som krajinou,
kde nepoznali radosť či šťastie,
len srdcia naplnené temnotou.
Ten pocit mne tak známy
obrástol moju dušu ako mach,
vďaka nemu necítil som rany,
čo spôsobil mi život.
Keď som sa ešte snažil prežívať
každú chvíľu a nestavať si plot.
Z ktorého múr sa stal
a teraz bráni slnečným lúčom
vrátiť jas životu, čo som si vzal.
Smrť čiernych vrán.
Trápenie v temnote.
Výkriky.
Túžba po snoch pochabých.
Zúfalstvo zabudnuté, stále prítomné.
Tisíce otázok.
Jedna výčitka.
Potoky krvavých sĺz.
Víchrica v ďalekých lesoch.
Búrka v duši. Každý deň boj, boj so sebou samým.
Zopár všedných dní.
Osamelý chodec v dave.
Tiché kroky.
Snaha o zmenu, revolúcia.
Vzbura, prehra.
Kapitulácia bez cti, pochabý útek.
Utiecť preč.
Ďaleko od sveta malicherných lží
skryť sa v diaľke nepoznaných dní
bežať do krajiny zajtrajška
cestovať šírymi pláňami ľudskosti.
Zabudnúť na zlo.
Stratiť sa v nekonečných myšlienkach
blúdiť mysľou, spomienkami
precítiť príjemné a dobré
pochovať navždy všetko to zlé.
Radšej nevidieť.
Nenahliadnuť do sveta všednosti a chmár
nepočuť výkriky osamelých duší
necítiť vôňu a trpkosť lásky
radšej nič ako všetko zúfalstvo prebdených nocí.
Sadnúť si do kúta.
Ohradiť sa od tejto existencie
pozastaviť bytie
prerušiť prúd jesenných sĺz
už nikdy viac nevstať.
Prikryť sa závojom.
Jemný zamat nepoznania
krásu bezmyšlienkovitých večerov
pokoj prázdnych snov
prehodiť cez hlavu.
Nepýtať sa.
Nezisťovať príčiny týchto trápení
nevyzvedať u tých ...
Navždy sa ponoriť, potopiť
pod hladinu stratených nádejí.